Profil školy

Sv. Vincent de Paul – patrón školy,misionár, reformátor, zakladateľ charitatívnych diel Sv. Vincent de Paul zaujíma čestné miesto medzi tými, ktorí sa zapojili do vnútornej obnovy Cirkvi. Narodil sa 24. apríla 1581 v obci Pouy v juhozápadnom Francúzsku. Pochádzal z chudobnej rodiny . Ako 14-ročný začal študovať vo fantiškánskom kolégiu v meste Dax. Chcel byť kňazom. Koncom roku 1596 prijal tonzúru a nižšie svätenia. V roku 1597 začal študovať teológiu na univerzite v Toulouse a 23. septembra 1600 bol vysvätený za kňaza. Po vysviacke v teologickom štúdiu pokračoval a dosiahol licenciát z cirkevného práva. Celý svoj život pomáhal chudobným nielen v duchovnej, ale aj v hmotnej biede. Myšlienka charitatívneho bratstva sa v ňom zrodila vtedy, keď sa stal na pol roka farárom v Chátillon-les-Dombes. Pre túto myšlienku získal viaceré ženy, ktoré sa nazývali „služobníčky chudobných.“ Idea bola schválená lyonským arcibiskupom. Neskôr založil takéto bratstva v Paríži (Panie kresťanskej lásky) a odtiaľ sa rozšírili po celom Francúzsku a dodnes existujú v rozličnej podobe po celom svete. Vincenta de Paul najviac trápila duševná bieda ľudí, preto sa im snažil pomáhať vyučovaním, kázňami, modlitbou, udeľovaním sviatostí. Spolu s niekoľkými horlivými kňazmi sa začal venovať ľudovým misiám. Tak vznikla Misijná kongregácia – lazaristi. Verný duchu evanjelia Vincent de Paul chcel, aby kresťanská láska neostala iba pri pekných slovách, ale aby sa prejavovala v praktických skutkoch. Preto hovorieval: „Milujme Boha, ale tak, aby to pocítili aj naše ruky a pot našej tváre.“ Vincent de Paul zomrel 27. septembra 1660. Hrdinský život a významné dielo ľudového misionára, reformátora a pomocníka biednych dosiahli oficiálne uznanie Cirkvi. Pápežom Klementom XII. bol vyhlásený za svätého a Levom XIII. za patróna všetkých charitatívnych diel.

Počiatky zdravotníckeho školstva siahajú ešte pred rok 1947, keď sa príprava ošetrovateliek realizovala formou rôznych druhov odborných kurzov. Základné vzdelanie pri prijatí do kurzu v tomto období nerozhodovalo. Pre získanie odbornosti bol podstatný vzťah k povolaniu a nevyhnutné vlastnosti ošetrovateľky. Stúpajúce nároky na odbornosť zdravotníckych pracovníkov a skvalitňovanie zdravotníckej starostlivosti v povojnových rokoch si vyžiadali založenie organizovaného štúdia.
Stredná zdravotnícka škola v Topoľčanoch začala písať svoju históriu školským rokom 1951/1952 trojročným štúdiom odboru zdravotná sestra a detská sestra. V prvom školskom roku nastúpilo na štúdium prvých 89 žiačok, z ktorých boli vytvorené 3 triedy prvého ročníka. O rok neskôr (1952-1953) bolo otvorených 5 tried, z toho 2 prvé a 3 druhé triedy. Vyučovať sa začalo prvé dva školské roky, t.j. 1951/52 a 1952/53, v budove topoľčianskeho gymnázia, pretože v dnešnej budove bola vtedy rehoľná materská škola. V terajšej budove sa začalo vyučovať 1. septembra 1953. Prvé absolventky na zdravotníckej škole v Topoľčanoch maturovali v júni 1954 v počte 60 žiačok.

Spoločenské pomery po novembri 1989 priniesli podstatné zmeny aj v zdravotníckom školstve. Škola prechádzala zmenami z hľadiska obsahu i foriem výchovy a vzdelávania. Transformácia zdravotníckeho školstva sleduje koncipovanie ošetrovateľskej starostlivosti v duchu medzinárodných noriem s cieľom zabezpečiť kompatibilitu vzdelávania s ostatnými krajinami EU. SZŠ v Topoľčanoch sa 1. 1. 1991 stala samostatným právnym subjektom riadeným MZ SR. Škola bola spravovaná štátom do septembra 1992 a postupným procesom konverzie, ktorý trval štyri roky, sa v roku 1996 stala katolíckou školou. Premena štátnej školy na cirkevnú sa udiala v zmysle reštitučných zákonov, pretože budova aj pozemok boli vrátené cirkvi – konkrétne Rádu sestier Notre Dame. Pri rokovaniach o existencii a budúcnosti SZŠ sa za výdatnej pomoci vdp. ThDr. Ladislava Dorušáka rozhodlo, že škola bude existovať aj naďalej ako cirkevná – katolícka. Jej zriaďovateľom sa stal Arcibiskupský úrad v Trnave.

O kvalite školy nevydáva svedectvo jej vek, ale výsledky a dosiahnuté úspechy. Čo je meradlom úspešnosti našej školy? V prvom rade sú to naši učitelia a zamestnanci. Obetaví, neúnavní, vždy mladí a veční optimisti. Ľudia vážiaci si svoju prácu, citliví profesionáli s pochopením pre študentskú dušu, so správnou mierou náročnosti. Ďalším dôkazom úspešnosti sú jej žiaci. Chválou školy sa spravidla stávajú víťazi súťaží, pretekov, olympiád. Tretím meradlom úspešnosti školy sú rodičia žiakov, ktorých ochota spolupracovať, hľadať spoločné riešenia, spoločné prežívanie radostí aj starostí sú dostatočným dôkazom kvalitnej úrovne našej školy.